Absurdná dráma je jedným zo subžánrov divadelného umenia, ktorý je založený na princípoch opustenia klasickej dejovej línie, logiky a zaužívaných zákonov času a priestoru. Tento prístup umožňuje vytvárať voľný priestor pre skúmanie filozofických a metafyzických otázok.
V absurdnej dráme sa často používajú symboly a metafory, ktoré vyjadrujú hlboký význam a sú zamerané na formovanie myšlienok v divákovi. Napríklad v Beckettovej hre Čakanie na Godota dve hlavné postavy čakajú na príchod muža menom Godot, ktorý nikdy nepríde. Hra teda vyjadruje myšlienku, že život nemá zmysel a že nikdy nepochopíme skutočný zmysel našej existencie. V takýchto divadelných dielach sa dajú využiť prvky humoru a irónie, ktoré vytvárajú efekt prekvapenia a navyše zdôrazňujú absurdnosť situácií.
Samuel Beckett, Eugene Ionesco a Harold Pinter sú považovaní za zakladateľov absurdnej drámy. Postavy v ich hrách si často nerozumejú alebo nehovoria rovnakým jazykom. To vyjadruje myšlienku, že jazyk je obmedzený a nemôže plne vyjadriť všetky myšlienky a pocity, ktoré potrebujeme. Absurdná dráma umožňuje skúmať filozofické a metafyzické otázky, ako aj problémy komunikácie. Tento žáner vyžaduje od diváka hlboké porozumenie a vysokú mieru otvorenosti novým a nevšedným obrazom a nápadom.