Vaudeville je typ komédie, ľahké a vtipné predstavenie, ktoré zahŕňa hudobné čísla, tance a vtipy. V časoch, keď neexistovalo kino a jedinou zábavou bolo divadlo, bol vaudeville veľmi populárny. Vystúpenia v tomto žánri boli ľahko dostupné, pretože vaudevillové súbory cestovali po celej krajine a hrali v mestách a dedinách. Bola to zábavná forma divadla, ktorá umožnila zabudnúť na každodenné problémy a užiť si jasnú šou!
Scenáre k varietám boli jednoduché a vtipné, veľmi závislé od reakcie publika a obsahovali známe obrázky: chudobných a bohatých, milencov a zradcov, nudných ľudí a mladých mužov s dobrou povesťou.
Vaudeville sa zvyčajne skladal z niekoľkých samostatných scén, ktoré spájala spoločná téma alebo postavy. Boli plné vtipných dialógov, hudobných čísel, tancov a vtipov. Kostýmy a scenérie vo vaudeville boli svetlé a honosné, plné farieb a vzorov. Herci používali posunkovú reč a výrazy tváre na vyjadrenie myšlienky a obrazu svojich postáv. Takéto výrazové prostriedky boli nevyhnutné, keďže vízia vaudevillu bola zameraná na hlučné a živé publikum.
Koncom 19. storočia stratil vaudeville svoju popularitu, hoci je populárny dodnes. Je nabitý hudbou, ktorá vytvára emotívnu atmosféru a dodnes je inšpiráciou pre mnohé komédie, pričom lístok na takéto predstavenie si môžete zakúpiť na http://podujatiadnes.sk/.

Purim hra je jedinečný fenomén židovskej kultúry, ktorý vznikol v staroveku, ale je aktuálny aj dnes. Tento druh divadelného umenia sa spája s oslavou židovského sviatku Purim, ktorý sa slávi koncom februára alebo začiatkom marca podľa gregoriánskeho kalendára.
Purim hra je predstavenie, ktoré prerozpráva biblický príbeh o záchrane židovského národa pred skazou plánovanou zlým Hamanom. Hra sa koná niekoľko dní a jej účastníci vystupujú pred publikom v kostýmoch postáv a vhodných rekvizitách. Takéto predstavenia sa môžu líšiť formátom: od malých komorných inscenácií pre tucet divákov až po veľké grandiózne predstavenia.
Žáner hier Purim má určité črty, ktoré ho odlišujú od iných druhov divadelného umenia. Účastníci tak dostanú prezývky zodpovedajúce ich úlohám – napríklad Mordechaj, Haman, Ester a ďalší. Počet účinkujúcich a veľkosť javiska môžu byť rôzne, no vždy sú vyzdobené vhodnými rekvizitami a kulisami, ktoré sprostredkujú atmosféru príbehu.
Hoci sa takéto predstavenie nepovažuje za oficiálnu súčasť slávnosti Purim, je dôležité pre zachovanie a odovzdávanie židovskej kultúry a tradícií. Stala sa súčasťou identity židovského národa a spája ľudí okolo spoločnej historickej témy.

Absurdná dráma je jedným zo subžánrov divadelného umenia, ktorý je založený na princípoch opustenia klasickej dejovej línie, logiky a zaužívaných zákonov času a priestoru. Tento prístup umožňuje vytvárať voľný priestor pre skúmanie filozofických a metafyzických otázok.
V absurdnej dráme sa často používajú symboly a metafory, ktoré vyjadrujú hlboký význam a sú zamerané na formovanie myšlienok v divákovi. Napríklad v Beckettovej hre Čakanie na Godota dve hlavné postavy čakajú na príchod muža menom Godot, ktorý nikdy nepríde. Hra teda vyjadruje myšlienku, že život nemá zmysel a že nikdy nepochopíme skutočný zmysel našej existencie. V takýchto divadelných dielach sa dajú využiť prvky humoru a irónie, ktoré vytvárajú efekt prekvapenia a navyše zdôrazňujú absurdnosť situácií.
Samuel Beckett, Eugene Ionesco a Harold Pinter sú považovaní za zakladateľov absurdnej drámy. Postavy v ich hrách si často nerozumejú alebo nehovoria rovnakým jazykom. To vyjadruje myšlienku, že jazyk je obmedzený a nemôže plne vyjadriť všetky myšlienky a pocity, ktoré potrebujeme. Absurdná dráma umožňuje skúmať filozofické a metafyzické otázky, ako aj problémy komunikácie. Tento žáner vyžaduje od diváka hlboké porozumenie a vysokú mieru otvorenosti novým a nevšedným obrazom a nápadom.

Symbolizmus je zvláštny umelecký smer, expresívny a nedoslovný. Má skryté vyjadrenie zmysluplných myšlienok a pocitov, operuje so symbolmi a metaforami.
Hlavným prvkom symbolistického divadla sú znaky, myšlienky a symboly s určitým významom, ktoré je potrebné počas predstavenia rozlúštiť a interpretovať. Tu nie je dôležitá ani tak dráma a dej, ale obrazy a asociácie.
Symbolizmus vznikol vo Francúzsku, kde ho uľahčil prudký rozvoj literatúry, maliarstva a hudby a za jedného z jeho zakladateľov sa považuje Maurice Maeterlinck. Jeho diela (“Hlava holandskej ženy”, “Pierre Ginner” a ďalšie) sa stali štandardom symbolizmu.
Hlavnou črtou symbolistického divadla je jeho elitárstvo, pretože interpretovať symboly bez batožiny vedomostí je takmer nemožné. Medzi jeho črty patrí individuálna interpretácia, takže pre každého diváka môže mať to isté divadelné predstavenie rôzny význam a informatívnosť. To je však aj nevýhoda, keďže nie každý divák je pripravený a schopný sám rozlúštiť symboly a metafory. Napriek tomu sú predstavenia v tomto žánri naďalej zaujímavé a obľúbené po celom svete a vstupenku na takéto predstavenie si môžete zakúpiť na http://podujatiadnes.sk/.

Tento divadelný žáner vznikol vo Francúzsku začiatkom 20. storočia a rýchlo sa rozšíril do celého sveta. Surrealizmus bol nielen divadelným, ale aj literárnym hnutím a stal sa základom aj pre iné druhy umenia – napríklad pre kinematografiu.
Surrealizmus v divadle je pokusom prekročiť tradičnú drámu a vytvoriť predstavenie, kde má akcia fantastický charakter. Toto je pobúrenie aj protest. Surrealizmus pozýva divákov k premýšľaniu a nie k doslovnému preberaniu deja na javisku. Jeho hlavnou úlohou je vytvárať kreatívnu atmosféru, kde sa akcia odohráva vo svete fantázie, a nie v skutočnosti.
Surrealistické divadlo často využíva protichodné prvky, modifikácie divácky známych predmetov či konania postáv, nereálne pomenovania. Surrealizmus môže kombinovať multimediálne divadelné technológie, projekcie, svetelné efekty, tieňohru, nahrané zvukové fragmenty, citáty a ďalšie prvky na ovplyvnenie emócií.
Surrealizmus sa často používa v modernom divadle a patrí medzi najkreatívnejšie žánre – oslovuje predstavivosť, emócie a predstavy divákov.

Postmoderna sa stala novým spôsobom vnímania tradičnej scény. Postmoderné inscenácie dostali špeciálne techniky a odklonili sa od všeobecne uznávaných historických a chronologických schém. Na pódiu sa miešali rôzne obdobia a štýly, čo umožnilo divákom vidieť živý vizuálny obraz.
Hlavnou črtou postmoderných inscenácií je prítomnosť divadelnosti v samotnej inscenácii, kde sa hra hercov a prvky kulís stávajú ústrednými prvkami deja. Takéto predstavenia začali koketovať s vnímaním divákov – čo sa môže prejaviť v nezvyčajnej kompozícii scény, používaní zvláštnych svetelných a zvukových efektov či neštandardných kostýmoch. Spolu s tým je na pódiu vidieť mix živého hrania a digitálnych efektov.
A, samozrejme, nič nerozlišuje postmoderné divadlo tak ako estetický prístup. Zápletky môžu byť založené na experimentoch s jazykom, vytváraní koláží z rôznych textov či dokonca hľadaní absurdnosti. V každom prípade je tento žáner vždy otvorený experimentom a novým technológiám, čo umožňuje precítiť hĺbku kreativity, alternatívne vnímanie reality, na novej úrovni.

Hudobné divadlo, alebo ako sa tiež nazýva – muzikál, spája divadelné a hudobné predstavenie. Ide o jeden z najobľúbenejších divadelných žánrov, ktorý zahŕňa nielen herectvo, ale aj piesne a tance.
Hlavnými črtami muzikálu sú vokálne čísla, hudobný dizajn a popové prvky, doplnené o svetelné efekty, kulisy a úžasné kostýmy. To všetko pomáha navodiť skvelú atmosféru na pódiu. Tieto hudobné predstavenia často kombinujú rôzne žánre – drámu, komédiu a tragédiu, využívajú technológie obrazovky a špeciálne efekty na vytvorenie pôsobivých podívaných.
Predpokladá sa, že hudobné divadlo sa začalo rozvíjať na Broadwayi v New Yorku začiatkom 20. storočia a jedným z prvých a najznámejších muzikálov bol „In the Good Old Summertime“, ktorý podnietil rozšírenie žánru do iných krajín. . O niečo neskôr, v roku 1927, sa hudobné vystúpenia preslávili v USA, kde bol prvým muzikálom „Show Boat“.
Hudba, tanec a herectvo sa spojili a vytvorili úžasný príbeh. Je to úžasný žáner, ktorý spája silné dramatické a hudobné prvky a ponúka skutočnú podívanú! A takéto predstavenie môžete navštíviť zakúpením vstupenky na http://podujatiadnes.sk/.

Svetlejšie prúdy v divadelnom umení začiatku 20. storočia ako futurizmus nemožno spomenúť! Tento smer sa stal novým slovom v umení. Režiséri preniesli dianie na javisko nielen realisticky, ako to robili ich predchodcovia, ale v štýle surrealizmu, ktorý dodal javiskovému obrazu osobitú symboliku a duchovnú sýtosť.
Futurizmus prišiel do divadla v roku 1911, keď básnik a umelec Filippo Tommaso Marinetti vydal manifest, v ktorom načrtol svoje myšlienky, a prvé futuristické predstavenie sa konalo v divadle Delle Arte v Ríme. Tento žáner si vyžadoval živú emocionalitu, hlbokú symboliku, deformáciu známych foriem a, samozrejme, experimenty s formou a farbou. Futuristi začali využívať rôzne svetelné efekty a vytvorili jedinečné scenérie, hudbu a zvuky. V ich dielach sa hra hercov rozvíjala v expresionistickom štýle, s lámaním zaužívaných foriem, sprevádzaná výbuchom zvukov a svetla.
Inovatívne metódy vrátane princípu pohybu hercov po javisku (napríklad na stoličkách a rôznych mechanizmoch), extravagantné kostýmy a samotná hra – to všetko fungovalo na zvýšenie efektivity predstavenia. Futurizmus sa stal akousi revolúciou v divadle, ktorá bola pokusom odkloniť sa od tradičnej formy.

Expresionizmus je jedným z najvýraznejších a najemotívnejších divadelných žánrov, ktorý prekvital v 20. rokoch 20. storočia. Charakteristickým znakom tohto žánru je silné vyjadrenie zážitkov a pocitov, ako aj ostré kontrasty a svetlé obrazy.
V modernom divadle sa expresionizmus používa ako zámerné skreslenie a opozícia voči klasickým predstaveniam. Expresionistické inscenácie sa vyznačujú silným emocionálnym nábojom, ktorý je dosiahnutý vďaka nevšednej štylizácii hudby, kulís a kostýmov. Často sa tu uplatňuje hra tieňov, make-up a neštandardné choreografie, využíva sa symbolika a alegorickosť. Dej divadelného diela tohto žánru môže byť nasýtený mnohými symbolmi a metaforami, ktoré pomáhajú sprostredkovať hlavnú myšlienku inscenácie – na rôznych úrovniach.
Expresionizmus dnes zostáva dôležitým hnutím v divadelnom umení, ktoré rovnako ako predtým inšpiruje divákov, vzrušuje všetky úrovne vnímania a posúva nové úrovne emocionálneho porozumenia, čím zanecháva nezabudnuteľné dojmy! A lístok na takéto predstavenie si môžete zakúpiť na stránke http://podujatiadnes.sk/.

Dadaizmus nie je len divadelný žáner, ale skutočné kultúrne hnutie a filozofický smer, ktorý spočíva v odmietnutí tradičných hodnôt a smerníc spoločnosti vrátane umenia.
Dadaizmus vznikol na začiatku 20. storočia a rýchlo sa rozšíril do Francúzska, Švajčiarska a Nemecka, kde dostal názov „Dada“. Jeho zakladatelia verili, že tradičné formy umenia nedokážu vyjadrovať moderné myšlienky a emócie, preto vo svojich dielach radšej používali nereálne a niekedy až absurdné prvky. Vďaka tomu sa na divadelnej scéne objavili predstavenia, v ktorých herci pomocou tých najúžasnejších predmetov a materiálov vytvorili jedinečnú a neskutočnú atmosféru.
Hlavnou myšlienkou divadla Dada je použitie prvkov, ktoré pomáhajú vytvárať potrebný emocionálny efekt. Dadaistické divadlo bolo navyše experimentálne a neštandardné, využívalo pre divadlo nezvyčajné formy a koncepty – napríklad hralo hru pozpátku, nútilo divákov premýšľať a aktívne sa podieľať na hre. Vo všeobecnosti sa tento divadelný žáner prejavuje mimoriadne absurdnými formami a myšlienkami a popularizuje pojem „šialenstvo“.