Vývoj činohry je neoddeliteľne spojený s divadlom, pretože činohra je základom divadelných predstavení – určuje umeleckú myšlienku diela. Vo všeobecnosti je dráma literárny žáner, ale samotné divadlo môže využiť celý rozsah expresivity tohto smeru: svetlé postavy a napätie konfliktu vedomia a psychológie, ktoré sú stelesnené v akciách a obrazoch postáv hry a očarí divákov.
A toto všetko je zjavené prostredníctvom slova. Na javisku sa môže prejaviť dialógom hercov, adresovaným publiku alebo vyznieť ako vnútorný monológ.
Činohra sa začala objavovať v časoch starovekého Grécka (tragédie Sofokles, Aischylos, Euripides). Prvé dramatické predstavenie sa uskutočnilo v roku 534 pred Kristom. e., a Thespids je považovaný za prvého dramatika. Ale predpokladá sa, že samostatným smerom sa stal až v 18. storočí.
Divadelné úlohy hrali samotní dramaturgovia a potom sa objavili herci. Najprv to boli výlučne muži, pretože ženy na vystúpenie nemali dovolené. Na začiatku storočia II do n. dráma sa presadila v rímskom divadle a žáner tragédie bol úplne vytlačený.
Až do stredoveku európske cirkvi inscenovali dramatické verzie určitých udalostí z Biblie. Tieto hry boli uvádzané na oživenie výročných osláv. Vo všeobecnosti bola divadelná dráma rozšírená po celom svete a Slovensko nie je výnimkou. V roku 1920 bolo v Bratislave založené Slovenské národné divadlo. Odvtedy nastal prudký rozvoj divadelnej drámy. Zakladateľmi boli Borodáč, O. Orsakova-Borodáčová a A. Bagar. Spolu s Jozefom Kellom a Gašparom Arbetom boli jadrom profesionálneho činoherného súboru „SND“ s inscenáciami „Kiss“ a „Mariša“.
Prvé známe predstavenie v slovenskom jazyku sa uskutočnilo v roku 1919 predstavením hier „V službe“ a „Hriech“ od J. Gregora-Tajovského. Medzi vynikajúcich činoherných interpretov na Slovensku patrí aj speváčka E. Gruberová. Editine dramatické intonácie z nej urobili najznámejšiu sopranistku konca 20. storočia.
Divákov fascinujú aj diela I. Bukovčana, O. Zahradnyka, Ya. Kosha a Ya. Solovycha. A vzostup drámy na Slovensku v 60. a 70. rokoch realizovali I. Rusnák, Š. Sokol, P. Kováček a L. Luknár.
Medzi osobnosti slovenského divadla patria H. Meličková, M. Guba, V. Záborský a mnohí ďalší. je tu aj divadlo pomenované po Slovatsky, ktorej hlavnými aktérmi sú: N. Hein, Ja. Vrzal, K. Vrazlová-Grobárová a M. Sladčiková. Moderné obdobie slovenskej drámy je známe dielami umelcov: S. Štěpánka, P. Karvaš, J. Silový, A. Forka, M. Kochan a i.
Ak sa teda chcete ponoriť do expresivity divadla a pocítiť plnú hĺbku emócií činohry a neprekonateľný výkon hercov, príďte na najbližšie predstavenie a získajte estetický pôžitok!