Avantgarda je špeciálny smer v umení, ktorý sa objavil na začiatku 20. storočia a bol zameraný na zmenu existujúcich divadelných tradícií. Na javisko priniesol nové formy, štýly a techniky práce.
Za zakladateľov Avangardy sa považujú také kultúrne osobnosti ako Meyerhold, Kazimir Malevich, a ďalší. Snažili sa oslobodiť divadelné umenie od starých vzorov a tradícií a navrhli použiť nové formy vyjadrenia – abstrakciu, neorealizmus, expresionizmus a surrealizmus.
Avantgarda sa v divadelnom umení rozšírila v 20. rokoch 20. storočia. V tomto čase sa začali objavovať národné varianty tohto žánru – napríklad „avantgardné divadlo“ v Nemecku alebo „futuristické divadelné hnutie“ v Taliansku. Experimentálnosť a inovácia sa stali hlavnými charakteristikami avantgardy. Začali sa rozširovať inscenácie, v ktorých sa používali nové výrazové prostriedky – hudobné kompozície, choreografie, herecká improvizácia a experimenty s kostýmami a kulisami. Avantgarda začala využívať interakciu s divákom. Avantgarda mala veľký vplyv na rozvoj divadelného umenia a otvorila nové možnosti experimentovania na javisku a stala sa dôležitým zdrojom inšpirácie!

Commedia dell’Arte je divadelný žáner, ktorý vznikol v Taliansku v 16. storočí. Hlavným poznávacím znakom tohto žánru sú statické obrazy postáv, charakteristické kostýmy a improvizácia umelcov.
Tento žáner sa od klasickej komédie líši tým, že hlavnú úlohu tu zohrali neprofesionálni herci, ktorí dostali len základné rekvizity a úlohy, všetko ostatné si vymysleli sami. Scenár Commedia dell’Arte bol zvyčajne vyvinutý okolo určitých žánrových prvkov, ako je láska, peniaze alebo nejaký životný omyl. Hlavná pozornosť sa nevenovala ani tak samotnému scenáru, ale prenosu obrazov postáv a vytváraniu karikovaných, maximálne živých dojmov z publika.
Obrázky v Commedia dell’Arte boli jasne definované a tradične spájané s určitými profesiami či sociálnymi skupinami: muži sú blázni, podvodníci či starí ľudia, ženské masky zasa predstavovali flirtujúce ženy rôznych spoločenských vrstiev. Napriek tradičnosti obrázkov a scenára bola Commedia dell’Arte živá a nepredvídateľná. Herci často voľne interpretovali svoje úlohy, pridávali vlastné vtipy a dialógy. Vďaka tomu, že herecké obsadenie dalo prednosť improvizácii pred písaným textom, ukázali sa komédie del Arte zábavné a originálne.

Zázrak je jedným z najkomplexnejších a najzaujímavejších žánrov v divadelnom umení. Vznikol vo Francúzsku v 17. storočí a bol zmesou divadla, cirkusu a hudby. Na začiatku svojho vývoja sa spájal výlučne s cirkusovými predstaveniami, postupne však začal zahŕňať tanečné a dramatické prvky a stal sa jedinečným spojením rôznych umení.
Za hlavné prvky Miracle sa považujú komediálne a tanečné čísla, akrobacia, hudba, kostýmy a kulisy. Na takýchto predstaveniach sa zúčastňujú obyčajní herci, cirkusoví umelci, hudobníci, tanečníci.
Miracle vyniká predovšetkým svojimi tanečnými a hudobnými číslami, ktoré slúžia na vytvorenie sviatočnej, sviatočnej atmosféry a inšpiráciu divákov k akcii. Ide o univerzálny žáner, ktorý si získal srdcia divákov v rôznych častiach sveta a stále zostáva populárny.
Jedným z najznámejších predstaviteľov divadelného žánru Miracle bol slávny francúzsky herec a spisovateľ Moliere, ktorý napísal niekoľko hier v tomto žánri. Jeho diela boli vo Francúzsku veľmi obľúbené a stali sa klasikou svetového divadelného umenia. Môžete ich vidieť aj dnes.

Moralita je staroveké francúzske divadelné hnutie, ktoré vzniklo v 14. storočí a prežilo dodnes. Jeho hlavnými znakmi bolo moralizovanie, vzdelávanie a zlepšovanie spôsobu života divákov.
Morálka bola populárna niekoľko storočí a stala sa dosť vplyvným žánrom stredovekej európskej drámy. Spravidla išlo o krátke divadelné hry, ktorých trvanie nepresiahlo hodinu. Často sa stávali medzihrami a epilógmi iných divadelných diel a presadzovali istý morálny princíp.
Zápletka hier o morálke bola zvyčajne postavená na skutočnosti, že nejaká skupina postáv z rôznych spoločenských vrstiev bola predvolaná k rozsudku Všemohúceho, aby sa zodpovedala za svoje životy a činy. Niektoré postavy boli obvinené z porušovania zákonov, iné z nečestného nakladania s peniazmi či majetkom a niektoré môžu byť obvinené z hriechov. Postavy mohli predstavovať rôzne sociálne vrstvy spoločnosti – obchodníkov alebo remeselníkov. Morálne ponaučenia by sa dali demonštrovať na pozitívnych aj negatívnych príkladoch, ktoré by publiku ukázali, čo by mali a nemali robiť, aby žili podľa konceptov dobra a zla.

Je to jeden z najtajomnejších a najzáhadnejších žánrov divadla, ktorý sa za posledných niekoľko desaťročí vyvinul. Zahŕňa mnoho prvkov, ktoré spoločne vytvárajú rezonančný efekt na diváka. Toto je tajomstvo, prekvapenie, prekvapenie a hĺbka duše.
Existuje mnoho podžánrov tajomna, z ktorých každý má svoju jedinečnú vlastnosť a môže obsahovať rôzne prvky – mágiu, fantasy, rozprávku a dokonca aj horor. Tajomstvo na rozdiel od iných divadelných žánrov nie je spojené s prísnou, jasnou zápletkou – tu je všetko založené na emocionálnom dopade na diváka a vytvorení osobitej, úžasnej atmosféry.
Tajomstvo môže obsahovať prvky hry, v ktorej sa publikum podieľa na tvorbe a vývoji deja, môže byť nejakým spôsobom spojené s predstavením, plniť svoju úlohu priamou interakciou s hercami. Táto metóda aktivuje v divákovi pocit skutočného zapojenia sa do diania na javisku, čo poskytuje jedinečný zážitok. Mysterium môže zahŕňať použitie hudby, osvetlenia a ďalších prvkov, ktoré pomáhajú vytvárať jedinečnú atmosféru a umocňujú emocionálnu show. To znamená, že tajomstvo je divadelný žáner, ktorý zanecháva hlbokú stopu v pamäti divákov a dáva nezabudnuteľné dojmy!

Groteska je jedným z najneobvyklejších a najtradičnejších divadelných žánrov, ktorý má mnoho jedinečných charakteristík. Umožňuje divákovi zažiť širokú škálu emócií a môže obsahovať humor, udalosti, slová a scény, ktoré sú vo väčšine prípadov považované za nevhodné a extravagantné.
Tento žáner sa rozvinul v mnohých krajinách sveta, no najpopulárnejší sa stal v Taliansku v 16. storočí. Na začiatku svojho vývoja nebol veľmi populárny a bol dokonca považovaný za nemorálny žáner, no postupom času si ho diváci obľúbili.
Groteska vznikla spojením dvoch odlišných žánrov – karnevalu a komiksového divadla. Jeho charakteristickými črtami sú prevrátené normy správania a morálky, výsmech a vtipy z tradičných hodnôt, používanie symbolických prvkov na sprostredkovanie obsahu a používanie mnohých scenárov súvisiacich s hlbokou mystickou a duchovnou filozofiou.
V priebehu histórie tento žáner zažil niekoľko vĺn popularity. Groteska sa dnes v divadle príliš nevyskytuje, no zakaždým takéto predstavenia upútajú divákov.

Fraška je žáner divadelného umenia, ktorý bol populárny vo Francúzsku v 17. a 18. storočí, no dodnes je celkom známy. Ide o komickú hru založenú na vtipných situáciách, nedorozumeniach a nečakaných zvratoch.
Frašky mali pôvodne pobaviť publikum a používali sa ako medzihry medzi „vážnejšími“ hrami. Hlavnými charakteristikami frašky sú rýchlosť akcie, niekedy nedostatok logiky a realizmu, jasné postavy a silný komický efekt.
Najčastejšie sú frašky postavené na téme lásky či peňazí a hlavnými postavami sú postavy, ktoré sa ponáhľajú do extrémov, riešia svoje problémy netradičnými spôsobmi a nakoniec dosiahnu svoj cieľ.
Známych frašiek je veľa. Napríklad „Búrlivý život“ od Moliera, „Spomienková modlitba“ od Iona Bizeta, „Deň šialenstva alebo Figarova svadba“ od Beaumarscha a iné. Zanechali obrovskú stopu v histórii divadla a dodnes sú populárne. Ide o ohnivý a vtipný žáner, pri ktorom sa diváci nielen usmievajú, ale aj nahlas smejú. Umožňuje vám na chvíľu zabudnúť na vaše problémy a užiť si jednoduchý a nenútený humor. Ak sa chcete pozrieť na život z inej strany a užiť si ľahkú zábavu, potom je fraška presne to, čo potrebujete!

Tento žáner divadla má dlhú históriu. Od 19. storočia priťahuje milióny divákov z celého sveta.
Melodráma je divadelná forma umenia, ktorá obsahuje vysoko emotívne zápletky, ktoré zvyčajne zdôrazňujú lásku, utrpenie a osobné tragédie a často aj ich rozuzlenie. Hoci sa mnohé melodrámy zameriavajú na romantické vzťahy, môžu pokrývať aj celý rad iných tém vrátane rodinných vzťahov, smrti a priateľstiev.
Melodrámy sú plné jasných a jasných postáv, silných emocionálnych momentov a zážitkov, ktoré umožňujú publiku pochopiť a vnímať dej. Najčastejšie sa melodrámy vyvíjajú veľmi pomaly, niekedy zaberú obrovské množstvo času na jednej dôležitej scéne – tento priebeh deja umožňuje divákovi sústrediť sa na detaily, ktoré podrobne opisujú charakter a skúsenosti postáv, aby lepšie pochopili dôvody ich činy.
Vďaka emocionálnej zložke, jasným postavám a dramatickým zápletkám melodráma ako žáner divadelného umenia naďalej priťahuje divákov. Takéto osobné tragédie sú vždy zaujímavým príbehom, ktorý otvára pohľad na životy hrdinov, ich nádeje, obavy a očakávania, ale aj malé víťazstvá v boji s ťažkosťami.

Ide o jeden z najpopulárnejších žánrov v divadle. Vyčnieva z radu tým, že jeho hlavným cieľom je vyvolať u divákov pozitívne emócie, pobaviť a pozdvihnúť náladu. Je tiež známy ako komédia alebo satira.
Žáner Veselohra vznikol v starovekom Grécku a dodnes patrí medzi obľúbené divadelné žánre. Jeho črtou je spojenie humoru, vtipov, karikatúr, paródií a satiry na rôzne javy v spoločnosti. Žáner Veselokhre je jedinečný, pretože umožňuje divákom nielen sa zabaviť, ale aj vyjadriť svoj názor na rôzne aspekty života samotným hercom.
Vo Veselochri je dôležité, aby herci boli vynikajúci komici, ktorí majú talent a schopnosti potrebné na to, aby sprostredkovali divákom humor a zábavu. To znamená, že ide o najľahší žáner, pri ktorom netreba rozmýšľať – takéto predstavenie je zaujímavé sledovať a užívať si výkon hercov.
Zábava môže byť založená na náboženstve, politike, histórii a iných javoch v spoločnosti. U divákov vyvoláva pozitívne emócie a zvyčajne ide o komediálnu alebo satirickú víziu rôznych javov v spoločnosti.

Tragikomédia spája prvky tragédie a komédie a bola známa už v starovekom Grécku. V stredovekej Európe si získal osobitnú popularitu a dnes sa používa v kine, divadle, literatúre a iných oblastiach umenia. Tragikomédia dokáže prinútiť diváka zamyslieť sa, priviesť ho do stavu napätia a neistoty, núti ho sústrediť sa na problém a spolu s hercami hľadať odpoveď. Tento žáner dokáže vtiahnuť diváka do deja a prinútiť ho zamyslieť sa nad problémami života.
Hlavný rozdiel medzi tragikomédiou a tragédiou a komédiou je v tom, že nevedie diváka ani čitateľa k jednému jasnému záveru. Predstavuje mu istý konflikt, ktorý môže byť tragický aj komický, podľa toho, z akej strany sa naň pozeráte.
Konflikty v tragikomédii môžu vzniknúť v dôsledku sociálnych problémov, kultúrnych rozdielov, politických rozporov a životných okolností. Hlavnou postavou tragikomédie je často človek, ktorý verí, že jeho život je dokonalý, no potom čelí problémom, nečakaným zvratom osudu a zložitým emocionálnym zážitkom. Tragikomédia je komplexný, mnohovrstevný a jedinečný žáner. Jeho schopnosť kombinovať tragické a komické prvky vám umožňuje pozerať sa na rovnaké udalosti z rôznych uhlov pohľadu.