Svetlejšie prúdy v divadelnom umení začiatku 20. storočia ako futurizmus nemožno spomenúť! Tento smer sa stal novým slovom v umení. Režiséri preniesli dianie na javisko nielen realisticky, ako to robili ich predchodcovia, ale v štýle surrealizmu, ktorý dodal javiskovému obrazu osobitú symboliku a duchovnú sýtosť.
Futurizmus prišiel do divadla v roku 1911, keď básnik a umelec Filippo Tommaso Marinetti vydal manifest, v ktorom načrtol svoje myšlienky, a prvé futuristické predstavenie sa konalo v divadle Delle Arte v Ríme. Tento žáner si vyžadoval živú emocionalitu, hlbokú symboliku, deformáciu známych foriem a, samozrejme, experimenty s formou a farbou. Futuristi začali využívať rôzne svetelné efekty a vytvorili jedinečné scenérie, hudbu a zvuky. V ich dielach sa hra hercov rozvíjala v expresionistickom štýle, s lámaním zaužívaných foriem, sprevádzaná výbuchom zvukov a svetla.
Inovatívne metódy vrátane princípu pohybu hercov po javisku (napríklad na stoličkách a rôznych mechanizmoch), extravagantné kostýmy a samotná hra – to všetko fungovalo na zvýšenie efektivity predstavenia. Futurizmus sa stal akousi revolúciou v divadle, ktorá bola pokusom odkloniť sa od tradičnej formy.