Jednoduchá, rytmická melódia, ktorá je ľahko pochopiteľná a zapamätateľná – to sú hlavné črty smerovania populárnej hudby, ktorá sa skrátene nazýva „Pop“.
Formovanie modernej populárnej hudby ako štýlu prebiehalo spolu s inými hudobnými žánrami, najmä s rockom. Rock a pop spočiatku nemali jednoznačné rozdiely, ale neskôr došlo k oddeleniu týchto smerov. Hoci vytýčiť jasnú hranicu medzi týmito žánrami nie je ľahká úloha, stále existujú charakteristické črty, podľa ktorých fanúšikovia spoznávajú pop.
V 50. a 60. rokoch bol populárny tradičný pop, ktorý sa u nás často nazýval pop music. Hlavnou črtou tohto štýlu je prednes piesne sólistom so sprievodom v pozadí. Pop v iných krajinách bol úzko spojený s jazzom (najmä v USA) a šansónom (vo Francúzsku).
Sedemdesiate roky znamenali vznik „diskotéky“, ktorá sa na pozadí objavenia sa takých skupín ako ABBA a Bee Gees stala skutočným prielomom v populárnej hudbe. Tanečná hudba sa stáva hlavným smerom popu, ktorý dáva rock and roll do pozadia. V 80. rokoch bola populárna hudba ovplyvnená štýlmi hip-hop, soul a rhythm and blues. Od 90. rokov sa k tomuto štýlu pridala aj elektronická tanečná hudba – rave.
Aj keď väčšina krajín má svoju vlastnú interpretáciu pop music, americký a britský hudobný priemysel má na tento smer významný vplyv a vytvoril určitý druh kultúry – popkultúru.
Slovenská pop music bola vo svojich začiatkoch zmesou bossanovej, cool jazzu a rocku s textami naplnenými sovietskou propagandou. Dá sa povedať, že čisto slovenská hudba sa začala rozvíjať až po „zamatovej revolúcii“, kedy sa rozšíril počet skupín a subžánrov. Svetlými predstaviteľmi slovenskej pop music sú kapely a interpreti ako Peha, Desmod, Barbara a ďalší. V 90. rokoch bola populárna hudba značne ovplyvnená motívmi amerického grunge a alternatívneho rocku a získala si širokú popularitu.