Pri pomyslení na šansón si väčšina ľudí predstaví skladby s celkom jednoduchou melódiou. Šansón je však mnohostrannejší a zaujímavejší smer, ktorý kombinuje množstvo žánrov populárnej hudby: vojenské a emigrantské piesne, mestské romance a niektoré popové skladby.
V širšom zmysle je šansón francúzskou piesňou všetkých čias svojej existencie a vo všetkých jej prejavoch. Užší význam pojmu ho prezrádza ako viachlasnú francúzsku pieseň z obdobia XIV-XVI. Spočiatku tento výraz označoval piesne trubadúrov, ktoré vyjadrovali dvornú lásku. Obdobie renesancie pridalo šansónu na zložitosti a zaviedlo viachlasné piesne s melodickými a mnohostrannými imitáciami.
Od XIV storočia. šansón bol žáner svetských piesní v podaní sólistu alebo zboru. K prvým vynikajúcim skladateľom patrí autor 14. storočia. Guillaume de Machaut. A to z 19. storočia. Francúzi pod týmto pojmom rozumeli štýl ľudovej piesne, estrády, kabaretu, ale aj vážne hlboké básne, ktoré sa spájali s hudobným sprievodom.
Za prvé skladby šansónového štýlu sa považujú: „Hé hula hu“, „’a pas long temps“, „Cheulz qui voelent“, ale presné mená autorov najstarších skladieb nie sú známe. Autorove diela sa zachovali dodnes, napríklad „Andray soulet“ od M. Perudzhiyskyiho.
Najznámejšou šansoniérkou na Slovensku bola Gana Hegerová, ktorá bola aj herečkou. Jej piesne boli známe aj v zahraničí, najmä vo všetkých mestách, kde sa hovorilo po nemecky. V roku 1957 mala speváčka prvé vystúpenie na festivale „Tatra Revue“ v Bratislave. Ghani sa dodnes pripisuje titul kráľovná českého a slovenského šansónu.
Aj históriu slovenského šansónu tvorili interpreti slávnej dvojice: skladateľ Petr Gapka a básnik Michal Horáček. Spolupracujú už viac ako 20 rokov a hudobní kritici a znalci ich zhodne považujú za najlepšiu dvojicu rozvíjajúcu slovenský šansónový štýl.
Aby ste sa presvedčili o všestrannosti tohto smeru, mali by ste navštíviť vystúpenia známych interpretov šansónu alebo ísť na festival tejto hudby!