Tragédia je jedným z najstarších umeleckých žánrov, ktorý sa spája so súdnymi procesmi hrdinov a tragickým koncom ich príbehov. Hoci tragická téma bola vždy prítomná v rôznych kultúrach, vrchol rozvoja dosiahla práve v starovekom Grécku.
Tragédia vznikla ako typ divadelného predstavenia, ktoré sa odohrávalo počas cirkevných sviatkov a jedným z prvých dramatikov tohto žánru bol Aischylos – práve on vytvoril základy žánru. Pre obrad gréckych rituálov bol zvolený symbolický obraz zabitia kozy, ktorý sa potom stal oltárnou obetou. Samotné slovo „tragédia“ mimochodom pochádza z dvoch gréckych slov: „tragos“ (koza) a „oide“ (pieseň), ktoré spolu znamenajú „kozia pieseň“.
V žánri tragédie je zvykom vyzdvihnúť hlavné prvky deja, kde je množstvo charakteristických čŕt, ktoré spolu vytvárajú obraz tragédie. Prvým prvkom je hlavná postava. Je dôležité, aby bol morálnym vodcom svojej komunity. Tragédia je vždy navrhnutá tak, aby vypovedala o páde takého hrdinu – najčastejšie v dôsledku jeho osobných chýb a chýb ľudí okolo neho. Druhým prvkom je zápletka. Tradične tragédie rozprávajú o konflikte medzi protagonistom a spoločnosťou. Tento konflikt by mal byť napínavý a emotívny. Tretím prvkom je tragický koniec. Tragédia ukazuje, že nie všetko sa v živote darí a že človek musí vedieť prijať porážky a lekcie, aby mohol napredovať a dosahovať svoje ciele.